Každé ráno priletia, nasype im slnečnicu a celý deň sa prechádzajú po balkóne a lietajú sem a tam.
„Má“ aj sýkorky. Majú svoje vlastné kŕmidlo, z ktorého zobkajú jadierka a predvádzajú pri tom rôzne akrobatické kúsky. Sú ale plaché, a hneď odletia. Hrdličky však ostávajú, neboja sa. Rýchlo skrotli.
Občas nájde na okne šmuhy krídel. Akoby hrdličky sklo na balkónových dverách miatlo a chceli letieť ďalej. Vtedy nachádza odtlačky „rozplesnutých“ hrdličiek na okenných tabuliach. Keď zasvieti slnko, vyzerajú ako obrázky Duchov Svätých alebo anjelov.
Postupne prišla na to, že „jej“ hrdličky sú skutočne anjeli. Niekto ich poslal, aby ju strážili, preto stále cupotajú po zábradlí. Podoba anjela by bola nápadná. Preto majú podobu hrdličiek. Chránia ju..
