Barbora Budinska
Akú hodnotu má súčasná slovenská literatúra?
Na nedávnej besede s Horváthom a Lavríkom bola položená otázka, či je možné, aby boli mladí začínajúci spisovatelia na Slovensku úspešní. Vraj to možné je. Ale...
"wibbly wobbly timey wimey... stuff" Zoznam autorových rubrík: Berlin, Berlin, Praha, trošku kultúry, personal observations, Súkromné, Nezaradené
Na nedávnej besede s Horváthom a Lavríkom bola položená otázka, či je možné, aby boli mladí začínajúci spisovatelia na Slovensku úspešní. Vraj to možné je. Ale...
Markíza spustila 14.1. nové Televízne noviny. Sľubovali nové štúdio, viac informácií, živé vstupy, skrátka lepšie, krajšie, zaujímavejšie správy. Novým formátom sa Markíza snaží priblížiť celosvetovo známym spravodajským štúdiám CNN, či BBC. Ale je táto snaha vôbec zmysluplná?
Nedávno sa mi dostal do rúk tzv. „Návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte“. Po prvom prečítaní som mala pocit, že mi kleslo IQ. Dovolím si z neho zacitovať aspoň jednu vetu:
Chcela by som len povedať, že skutočne nerozumiem ľuďom, ktorí sa nechajú nemiestne, trápne a zbytočne urážať manželmi Mojsejovcami. A že sú ľudia, ktorí sa na to ešte dokážu pozerať a ľudia, ktorí takéto vysielanie ešte stále pustia do televízie. A vraj človek je najinteligentnejší tvor na Zemi. Skôr sa mi tu hodí fráza: Zvieratá, na rozdiel od ľudí vedia, kedy majú dosť.
Nemusí to byť žena s povahou Hysterky z Maximovho Polnočného denníka ani bývalá môjho drahého. Dokonca to nie sú ani konkrétne osoby. Všeobecne ich voláme kaderníčka a kozmetička.
Britské zástavy s ružovým pozadím, dúhové zástavky na každom kroku. Logá, heslá. Všetko v zmysle: Love is a human right. Davová psychóza sa nekonala. Nikto sa nad nikým nepohoršoval.
V rámci kultúrneho vyžitia som s kamoškou zašla do jedného malého, hlboko intelektuálskeho kina v centre Lipska. Premiéru mal nový nemecký film Traders´ Dreams. Bol o koncerne eBay a –ako ináč- o ľuďoch, ktorí si mysleli, že vďaka tomuto zázraku zbohatnú. Samozrejme rýchlo a s minimálnym vstupným kapitálom. Ako v rozprávočke. Alebo ako v americkom sne.
Konečne sa o ochrane životného prostredia začalo hovoriť viac. Už to nie sú len mastnovlasí greenpeace-sáci v hippie oblečení s tabuľami v rukách.
Joj, ako milujem cestovanie... 17.30. Autobusová stanica. Akurát prichádza môj autobus. Nakladám batožinu a autobusár sa pýta: „Lipsko?“ Prikyvujem. „Fajn, takže prestupujete v Trenčíne.“ To sú mi novinky.
Pol ôsmej večer. Námestie. Cukráreň. Po neúspešnom pokuse ísť si poobede zakorčuľovať som skončila pred zmrzlinárňou v „družnej debate“ s kamoškou, ktorá v nej brigáduje (alebo praxuje?- zainteresovaní nech posúdia) a kamoškou, ktorá mala NEZNESITEĽNÚ chuť na kávové zrno.
... skutočne sa niekedy zabavím viac pri sledovaní televíznych novín, ako nejakej komédie. Veľmi by som za to chcela poďakovať pánu Slotovi, ktorého humor síce nechápem, ale ako odľahčenie svojho „náročného“ politizovania mu to zrejme stačí.
Myslíte si, že je umenie ovládať teóriu relativity? Nie je. Umenie je ovládať a chápať teóriu relativity v cudzom jazyku. Niekto mi zrejme chcel dopriať to potešenie stať sa jednou z mála vyvolených, čo by na Einsteina nepozerali ako na blázna, aj keby svoje životné dielo prednášal vo svojom rodnom jazyku.
Sedím na biole a FEST sa nudím (to už nie je veľmi alebo strašne, to je už FEST- superlatív všetkých superlatívov). Je štvrtok, po telesnej a pred sebou mám ešte 90 minút biosféry, ekosystému a zimného spánku (od toho ďaleko nemám).
(tento článok bol napísaný spolu s Anežkou Guziarovou - guziarova.blog.sme.sk - ako príspevok do literárnej besedy) Hovorí sa, že detstvo je najkrajšie obdobie života. Nevinnosť, zábava, nulová zodpovednosť, žiadne povinnosti. Ale nebude to len tým. Detstvo je podľa mňa preto také skvelé, lebo človeku pracuje fantázia, vymýšľa, tvorí, predstavuje si a vytvára si svoj vlastný svet. Ideálny, dokonalý...
Kam sa podeli tie časy, keď sa v časopisoch objavili titulky o novom fenoméne, takzvanej metrosexualite mužov? Už je to pár rokov, čo novinári robili žarty o tom, že nejde o úchylakov obťažujúcich ženy v metre. Vtedy sme sa čudovali, že David Beckham chodí častejšie ku kaderníkovi ako na tréningy a Justin Timberlake používa lesk na pery a odôvodňovali sme to tým, že je to len niečo ako ďalší holywoodsky výmysel.
„Ty si generácia, ktorá bude infarktovať v tridsiatke.“, skonštatovali moji rodičia. Dospeli k tomu potom, čo som sa občas sťažovala na bolesti hlavy - „Ja som v tvojom veku bolesť hlavy vôbec nepoznala!“, veľa učenia do školy a nervozita, že nič nestíham -„Pokoj, veď sa nemáš kam ponáhľať! Čo ti deti kričia? Práčka doprala a riady musíš umývať?“ No pravda je, že nemusím. Som slobodná a bezdetná, ale...
... každý je kusom pevniny, kusom súše, a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratilvýbežok zeme, alebo sídlo tvojich priateľov, či tvoje vlastné, smrť každého človeka zmenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva, a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu, lebo zvonia tebe“ John Donne (niekdajšia slohová práca)