reklama

Filmové Fitko

Fitness centrum v centre Prahy som objavila s Mizzi minulý rok v lete. Hľadali sme nejakú vhodnú fyzickú aktivitu, pri ktorej by sme vydržali dlhšie ako týždeň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

Alibisticky sme sa dokázali vyhovoriť prečo nerobiť takmer pri každom športe, ktorý sme doteraz vyskúšali: beh po vonku nebol zaujímavý a obmedzený na počasie, korčule boli fajn, ale korčuliarsky chodník trochu krátky, o tanci sme len horlivo diskutovali, ale nikdy sme naozaj nikam nešli, tenisové kurty boli príliš ďaleko, rovnako plavecký bazén. Potom prišiel nápad (a môj nebol), že by sme mali vyskúšať spinning- človek hodinu bicykluje pod dohľadom trénera do rytmu špeciálne vybraných piesní. Predchádzajúca veta znie zvláštne pre každého, kto spinning ešte nevyskúšal, ale faktom je, že mne tento druh športu veľmi vyhovuje (Mizzi toľké šťastie nemala- bola len raz alebo dvakrát, takže ona „ten pravý“ šport ešte len hľadá- držím palce :)).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedným z dôvodov, prečo ma spinning tak baví, môže byť aj prostredie spomínaného fitka. Obrovský priestor s množstvom cvičebných prístrojov- u niektorých netuším, ako sa používajú-, činiek, karimatiek (naozaj sa to tak volá?), švihadiel, fit lôpt a pod. Okrem toho obrovská telka, na ktorej beží MTV (zvuk je ku podivu vypnutý, a namiesto toho hrá rádio, čomu v princípe nerozumiem, ale nejaký zmysel to mať určite bude) a zrkadlo pozdĺž celej jednej steny, oproti ktorému cvičia tí najväčší narcisi a sledujú, ako sa im pri každom zdvihnutí už len ťažko VYZERAJÚCEJ činky zvraští celé, inak dokonale vybotoxované čelo (keďže väčšinou majú holú hlavu, tak by bolo zrejme presnejšie označenie zvraští hlavu, ale neznie to dobre), do grimasy vyjadrujúcej to neskutočné odhodlanie vytvarovať svoje bicepsy tak, aby nikto nepochyboval, že tento macho na to má...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, tak ako do každej posilňovne alebo fitness centra, aj tu chodia rôzne typy ľudí, a väčšinou teda stoja za obzerváciu. Už mi napadlo, či nemám hľadať niekde skryté kamery, pretože ak niekto raz príde s nápadom na program s názvom, povedzme „Big Fitness Brother“ a zavrie do posilňovne skupinu ľudí a bude pozorovať ich správanie sa v nezvyčajných ľudských podmienkach a situáciách, ktoré miestami pripomínajú zvrátený psychologický experiment a zároveň to bude prezentovať v prime time v nejakej komerčnej televízie, tak chcem, aby to uskutočnil presne v tomto fitness centre. Prípadne, ak by niekto hľadal komparz alebo aj hlavnú úlohu do akéhokoľvek filmu od trápnej teen-age comedy o hanblivom „nerdovi“, ktorý „ide“ po hlavnej roztlieskavačke soccer teamu a preto sa rozhodne, že už viac nebude „loserom“, cez sex and the city- style seriál o babských rozhovoroch počas dvadsiatej minúty na bežiacom páse, až po policajné thrillery, kde Bruce alebo Sylvester musia nakopať poriadne veľa vymakaných zadkov, kým vyriešia nechutnú sériu vrážd, začala by som v pre Američanov asi jednom z najznámejších miest Strednej Európy, priamo v centre, len pár metrov za Starbucksom a niekoľko budov od BurgerKing a McDonald̕s.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Svalovci alebo resp. gorily sú jednou, veľmi nápadnou kategóriou. Mojím obľúbencom je chlapík, beloch, asi o hlavu nižší odo mňa a šírkou pripomínajúci dvere nákladného výťahu. V oboch ušiach má náušnice a okolo krku strieborného kríženca obojka s náhrdelníkom. Farmárska károvaná košeľa, vyťahané tepláky z čias telesnej výchovy na základnej škole, a to všetko doplnené takým tým koženým opasok, ktorý používajú dvíhači ťažkých činiek a ktorého účel mi raz z anatomického hľadiska niekto určite vysvetlí. Modifikáciami daného opisu dostaneme asi 50% návštevníkov telocvične. Príliš svalnatí, príliš neprirodzene opálení, dvíhajúci príliš ťažké činky a závažia, prípadne jediaci príliš umelo vyzerajúce proteínové tyčinky a držiaci príliš veľké škatule s príliš veľkými pilulkami, ktorých zloženie asi nechcem poznať (od istého času sa mi dokonca otázka „Sú pravé?“ nespája so silikónovými implantátmi, ale vydúvajúcimi sa bicepsami). Skrátka za hranicou toho, čo podľa mňa ženy považujú za atraktívne. Niektorí sú samotári, iní chodia v pároch, aby si navzájom pomohli držať závažia a počítať do desať, kým kamarát dvíha asi stokilové činky a vrčí a prská pri tom ako tiger v klietke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšou kategóriou sú mladé uchá- chalani v pubertálnom veku, ktorých ruky a nohy pripomínajú tyče do fazule a ktorí očividne zhodnotili, že tento výzor nie je z hľadiska kultúrnej antropológie spoločensky prijateľný a nastal čas s tým niečo urobiť. K činkám sa väčšinou nepribližujú a zostávajú skôr v oblasti komplexných cvičebných prístrojov, v dostatočnej vzdialenosti od spomínanej prvej kategórie.

Aj mnoho žien pôsobí, akoby len čakali spoza ktorej fit lopty na nich vyskočí casting manager a obsadí ich do pokračovania Baywatchu alebo iného seriálu majúceho v titule sunset a názov nejakej pláže. Žiadne doberanie si, naopak všetka česť: upravené vlasy, perfektný make-up, značkové oblečenie na cvičenie a neskutočná obratnosť, s ktorou si napriek perfektnej manikúre a dlhým nechtom dokážu nastaviť záťaž alebo vybrať činky. Tiež sú často vo dvojiciach a popri cvičení preberajú, tipujem, klasické babské veci a pozorujú chlapov, či ich pozorujú, že ich pozorujú...

Poslednou kategóriou, ktorú som si podvedome vytvorila sú takzvaní workoholici. Väčšinou pohľadní mladí muži, ktorí už o štvrť na osem ráno čerství ako rybičky v ešte inak prázdnom fitku odbiehajú akoby synchronizovane na bežiacich pásoch vedľa seba svoje dokonale vykalkulované kilometre a prepínajú si do toho pesničky na svojich štýlových iPodoch. Týchto chlapov (sem- tam sa objavia aj ženy) by som zaradila do nejakej romantickej komédie o manažéroch, šéfoch a iných vedúcich, ktorí naoko vedú dokonale vyrovnaný život plný práce, oddychu a športu, ale v skutočnosti sú to len control freaks súčasnej spoločnosti.

Mám pocit, že každý tu spadá do nejakej kategórie a nikoho by som nenazvala „normálnym“. Hoci som ešte nepohádzala všetkých cvičiacich do určitého vreca alebo škatuľky, som presvedčená, že časom pribudnú nové označenia a skupiny. Všetci, vrátane mňa, majú nejaký dôvod, prečo tu chodia, a to ich radí do nejakej kategórie. Ale práve ta neskutočná rôznorodosť ľudí na relatívne malom priestore je to, čo sa mi na tomto fitness centre páči. Plus, samotný spinning stojí tiež za to, takže som ochotná vstávať aj o pol siedmej ráno, len aby som si splnila svoju dennú rutinu, a to už asi hovorí u mňa za všetko.

Barbora Budinska

Barbora Budinska

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"wibbly wobbly timey wimey... stuff" Zoznam autorových rubrík:  Berlin, BerlinPrahatrošku kultúrypersonal observationsSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu