Meno klaviristu mi matne čosi hovorilo, a nad meno Michael York som sa pozastavila až vo chvíli, keď Rudo spomenul, že vraj to je ten, čo hral v Gilmore Girls (a v nespočetnom množstve iných filmov a seriálov ako som si neskôr vyčsfdovala).
V Rudolfine som bola prvýkrát vôbec. Dvořáková síň je neskutočná. Krásna klenba, obrovské lustre, masívne stĺpy a nad javiskom gigantické organové píšťaly. Atmosféru dotvoril kontrast hrejivého žltého a ľadovo modrého svetla z reflektorov svietiacich na javisko a deliacich ho tak na dve polovice. V strede javiska stálo lesknúce sa čierne krídlo.
Svetlo pomaly zhaslo, a na javisko prišli dvaja muži v oblekoch. Mladší si sadol za klavír, starší ďalej na stoličku .
V prvej časti hral „prvé husle" klavír. Klavírne skladby so spoločným názvom Po zarostlém chodíčku od Leoša Janáčka zaplnili sieň od pódia až ku mne na balkón a skutočne mi nedovolili pohnúť sa niekoľko minút z pozície, do ktorej som si sadla. (Už v prvej chvíli som si spomenula na ten skvelý pocit z hry a na to, ako mi to v poslednej dobe chýba.) Po zarostlém chodníčku je súbor veľmi intímnych a emocionálnych skladieb, ktoré pochádzajú z ťažkého obdobia Janáčkovho života, a na Liborovom prevedení (o jeho bravúrnosti sa snáď nemusím ani zmieňovať) bolo skutočne cítiť a vidieť jeho empatiu a pochopenie.
Na uvoľnenie hudobných emócií poslúžili recitácie Sonnetu 73 od Williama Shakespeara a The second coming od Williama Butlera Yeatsa v podaní Michaela Yorka.
Na záver zaznela Janáčkova Sonáta pre klavír es moll.
Po nej sa páni dvihli a odišli z pódia, svetlo ma opäť vrátilo do reality a mala som prestávku na spracovanie dojmov a pojedanie čokolády so zeleným čajom a ružovým peprom v tvare CDčka.
Druhá časť. Melodráma Richarda Straussa Enoch Arden.
Klavír, síce rovnako fascinujúci, ustupuje do pozadia (alebo lepšie povedané, dostáva sa na rovnakú úroveň) pred Yorkovou recitáciou klasického odysseovského príbehu životnej lásky, radosti, ale aj duševného a fyzického utrpenia. Príbeh námorníka Enocha Ardena nie je nijako originálny a jeho motív sa často opakuje. Samotná recitácia a prevedenie v podaní Michaela Yorka však bolo to, čo tomu dodalo silu- mohutný hlas, často skvele okorenený pôvodným britkým prízvukom a doplnený prirodzeným a precíteným hereckým výkonom.
Lange Rede, kurzer Sinn: Moje zmysly boli v ten večer uspokojené: Vystúpenie bravúrne, sála ohromujúca a čokoláda, hmm... inovatívna.
(http://www.strunypodzimu.cz/component.php?cocode=section&seid=36)